Všetko je inak....

Chcel by som tiež niečo povedať na tému Tatry, pretože som Popradčan a k Tatrám mam blízky vzťah a všetka tá omáčka okolo toho, čo vravia Popradský ľudia a nemyslia to vážne .Lenže ja ano. Naše veľhory mi sú veľmi blízke vzrástol som pri pohľade na ne ,chodil som na túry atď. Keď sa stala tá pohroma, práve som sa vracal rýchlikom domov. Dosť ma to naštvalo, lebo meškal asi 2hodiny.Ale to bola asi jediná vec, čo ma dostala. Asi o 2týždne som sa išiel spolu s bráchom pozrieť na ,,kalamitné drevo,,, rozsah škôd a vystrašené pouličné lampy. Ale so mnou to pohlo dosť málo na to aby som si to plne uvedomoval. Niekedy ma dostane aj dobrý film, ale tu som jednoducho ostal úplne tvrdý. Dokonca som mal pocit neurčitej romantiky. Všetko zasnežené, lampy svietili a výhľad na bývalý les. Možno mám srde z kameňa, ale možno to tak má byť. Jednoducho som si uvedomoval, že toto je začiatok nového, možno lepšieho lesa. Teraz som dokonca rád, že to tak dopadlo, samozrejme až na niektorých sociálnych politikov(It´s economy,stupid!(.Doteraz som každému hovoril aké je to strašné a tak. No veľmi ma to nebaví, ale keby som so povedal na Popradskej verejnosti ,tak ma asi ukameňujú. Tak zasa iba pritakám.