Všetko je inak....

Už je tomu nejaký čas, keď som začal pociťovať odpor voči tomu malému škriekajúcemu zvieratku-mobilu. Mám z neho strach všade ma prenasleduje, ticho bzučí a núti ma vsugerovať si ,že je dôležitý, lebo v nom sa skrývajú kľúče ku mnohým priateľom. Zabiť zvieretko-stratím ich. Naučil ma sa báť dohodnutých termínov a ich predpiatimiminútami zrušenými alternatívami. Dáva mi pociťovať, že času je málo. Musím si neustále opakovať, že súkromie je iba formulka, zázračné slovíčko, s ktorým sa zahrávajú iba právnici.Musím od neho stále počúvať režim, v ktorom žije, jeho dôsledky a provokácie.Núti ma byť súcitný.Mní ma na VÁS.Určje mi postavenie v spoločnosti skrz šperk.Chce aby som bol v obraze.ilujem ženy a iba on im to dokáže oivedať za mňa.Pri ňom si viac cením priateľov.Prestávam zabúdať.Veci začínam vybavovať rýchlejšie ako výchor.Začínam milovať svet. Núti ma zabiť ho.Jednoducho mu prestreliť jeho frebný svet.Potom už ku mne nebude hovoriť žiaden hlas bez tela a emócii. Začnem žiť alebo umierať?